Sv. Ambróz
7.december
Narodil sa okolo roku 339 v Trevíre (v dnešnom Nemecku). Po ocovej smrti sa s matkou a súrodencami presťahoval do Ríma. Po ukončení štúdia začal úradnícku dráhu v štátnych službách. O niekoľko rokov sa stal správcom severotalianskych provincií Ligúria a Emila.
Roku 374 zomrel milánsky biskup. Očakávala sa búrlivá voľba jeho nástupcu. Aby zabránil najhoršiemu, Ambróz odišiel na zhromaždenie, kde vyzýval k rozvahe. Po jeho reči zavládlo ticho. Tu sa náhle ozval detský hlas ,,Nech je biskupom Ambróz!" A zhromaždenie sa jednomyseľne pridalo a zvolilo ho za biskupa. Keď aj cisár Valentinián I. voľbu schválil, dal Ambróz svoj súhlas. Po dôkladnej príprave dňa 30. 11. 374 prijal krst. O týždeň neskôr, biskupské svätenie. Ambróz si uvedomoval svoje nedostatky. Dal sa horlivo do štúdia teológie a Svätého písma. Svoj úrad zastával veľmi svedomito. Bol veľkým obrancom katolíckej pravej viery proti bludom tej doby. Vynikal veľkou láskou. Bol pravým pastierom a učiteľom svojho ľudu. Dokázal sa ostro postaviť proti silným. Tiež bol plodným spisovateľom. Jeho spisy vychádzali z pastorácie a boli na ňu namierené. Podľa liturgie, ktorej autorom je sv. Bazil Veľký, napísal Ambróz liturgiu, ktorá sa dodnes používa v Miláne. Nazývajú ju ambroziánskou, podľa mena jej autora.
Keď cisárovná Justína videla (bola presvedčená ariánka), že biskupovým pôsobením klesá vplyv arianizmu, snažila sa Ambróza vypudiť. Jej zámer sa však nevydaril. Roku 386 chcela odobrať pravoverným katolíkom chrám, aby ho dala ariánom. Jej neplnoletý syn Valentinián s ňou súhlasil. Vydal o tom aj dekrét. Ambróz to však odoprel urobiť so slovami: "Cisár má moc nad mestskými hradbami a priekopami, ale na svätyne právo nemá! Sú to Božie domy. Keby cisár žiadal, čo je moje, dal by som mu všetko. Ale bludárom chrám nevydám. I keby som mal zomrieť na stupňoch oltára. Cisár je v Cirkvi, nie nad ňou."Tak bol zmarený zámer ariánov. Keď sa istý Maxim vzbúril proti cisárovi, utiekla cisárovná so synom pod ochranu východného cisára Teodózia. Ten v roku 388 porazil Maxima, dal ho popraviť. Tak slávne stúpil do Milána. Ostal tam tri roky. V meste so synovskou oddanosťou prilipol k Ambrózovi.
V roku 390 sa v Solúne vzbúril ľud a zavraždil niekoľko cisárskych dôstojníkov. Teodóz sa rozhodol, že sa obyvateľom mesta pomstí. I napriek Ambrózovým protestom, nariadil, aby vojaci vtrhli do divadla a pozabíjali tam zhromaždený ľud. Boli zavraždení vinní i nevinní.
Biskup bol zarmútený, odišiel do ústrania. Neskôr napísal cisárovi list, v ktorom poukazoval na ohavnosť tohto zločinu. Zakázal mu vstupovať do chrámu a prijímať sv. Eucharistiu, dokiaľ úprimným pokáním neučiní zadosť Božej spravodlivosti. Teodóz sa týmto však nezaoberal. Hneď nato sa vybral do hlavného milánskeho chrámu. Tu mu Ambróz vyšiel oproti, aby mu zabránil v ceste a ostro ho karhal. Zarazený cisár sa ospravedlňoval: "Dávid sa tiež dopustil hriechu." Biskup mu povedal: "Keďže si nasledoval Dávida v hriechu, nasleduj ho aj v pokání!" Teodóz sa odmlčal. Neskôr sa podľa tamojšieho zvyku podrobil verejnému pokániu- zavrel sa na osem mesiacov vo svojom paláci.
Keďže sa blížil Sviatok narodenia Ježiša Krista, odobral sa cisár k Ambrózovi a prosil o pokánie. Ten, keď videl cisárovu úprimnosť, nariadil mu, aby sa postavil v chráme medzi kajúcnikov. Po vykonanom pokání cisár sľúbil, že každý rozsudok o poprave, alebo zhabaní majetku, nadobudne právnu moc až na tridsiaty deň. Ambróz ho opäť prijal do Cirkvi a dovolil mu pristupovať k svätej Eucharistii. Keď cisár bdel v milánskom chráme, zaujal, ako mal vo zvyku, miesto vo svätyni. Ambróz mu nakázal, že svätyňa je vyhradená duchovenstvu. Cisár pokorne odišiel medzi ostatných veriacich. Neskôr zachovával tento zvyk i v Carihrade. Keď sa ho patriarcha neskôr pýtal, prečo sa vzdal svojho zvyku, cisár povedal: " Len v Ambrózovi som našiel muža, ktorý my povedal pravdu. Poznám len jedného, ktorý je hodný biskupskej hodnosti- Ambróza. Od neho som poznal rozdiel medzi biskupom a cisárom." Ambróz zomrel 4.4.397 v Miláne, kde je aj pochovaný.
Patrón včelárov
Tak ako mnohé legendy i tá o sv. Ambrózovi je spojená s jeho životom. Podľa tejto legendy ako malé nemluvňa dala matka spať vonku do kolísky. Jednému zo včelárov v okolí uletel včelí roj. Tento náhodou sa usadil na spomínanú kolísku i na spiace nemluvňa. Niekoľko včiel mu do úst vložilo kvapky medu a po krátkej chvíľke celý roj uletel bez toho, že by ho čo len jedna včielka uštipla. Táto legenda ho preto predurčila, ako patróna včelárov a včiel. Jeho podobizeň je podstate vždy zobrazená zo včelím úľom a práca včiel sa stala jeho celoživotným krédom: svedomitosť, pracovitosť, a v neposlednom rade súdržnosť s pospolitým ľudom.